Juhozápadne od Hrabkova je kopec s názvom Hradisko. Názov dosvedčuje, že na kopci bolo slovanské hradisko. Nesúviselo však s obyvateľmi Hrabkova, ktorý vtedy ešte nejestvoval, ale pravdepodobne s dedinou Chmiňany alebo Sedlice.
Najstaršia správa o Hrabkove je v registri pápežského desiatku z roku 1332. Vtedy a aj v nasledujúcich rokoch v miestnom kostole pôsobil farár Sigfrid.
V 30. rokoch 14. storočia dal v Hrabkove Mikuláš z Perína postaviť kláštor zasvätený sv. Duchu pre augustiniánov a súčasne im daroval túto dedinu aj s miestnym šoltýstvom, ku ktorému patril aj mlyn.
Z toho vyplýva, že Hrabkov jestvoval aspoň niekoľko desaťročí skôr, bolo tam šoltýstvo a farský kostol. Z vývinu osídlenia okolia vyplýva, že tunajšie sídlisko vzniklo na prelome 13. a 14. storočia, a že ho vybudovali usadlíci podľa zákupného práva spolu so šoltýsom. Zakrátko postavili aj kostol zasvätený apoštolom Šimonovi a Judovi.
V písomnostiach zo 14. - 16. storočia vyskytuje sa táto dedina pravidelne pod maďarizovaným názvom Hrapko, odvodenom od pôvodného slovenského názvu Hrabkov. Predpokladáme, že bol názvom údolia, v ktorom vznikla dedina, a nie menom prvého šoltýsa. V každom prípade názov vznikol v slovenskom jazykovom prostredí.
Hrabkov bol vo vlastníctve miestnych augustiniánov len do roku 1351. Vtedy ho získal šľachtic Vavrinec na základe obvinenia Mikuláša z Perína, že on prv násilne zabral Hrabkov. Podľa rozhodnutia palatína šľachtici z Perína dali potom hrabovským augustiniánom neďaleké Chmiňany. Hrabkov zostal vo vlastníctve viacerých zemanov. Od polovice 15. a 16. storočia bol majetkom zemanov zo Širokého a Fričoviec, Hendrichoviec a Bertotoviec. Augustiniáni v Hrabkove pôsobili až do reformácie. V polovici 16. storočia kláštor upadal, až ho zbúrali. V 80. rokoch 16. storočia už nejestvoval. 
V Hrabkove za vlastníctva zemanov a opäť aj v 16. storočí pôsobili šoltýsi. Hrabkov bol veľkou dedinou. Neskôr väčšinu sedliakov pôdu stratila, upadla na želiarov, iní sa odsťahovali. V rokoch 1543, 1567 a 1588 boli sedliacke domácnosti zdanené od 7, 4,5 a 4 port, pričom v roku 1567len jedna hospodárila na celej, 6 na polovičných a 5 na štvrtinových usadlostiach. Okrem opustených sedliackych usadlostí bolo opustené aj šoltýstvo. V tých rokoch bolo 6, 10 a 5 želiarskych domácností. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z 37 obývaných poddanských domov, kostola, fary a zaiste aj mlyna a školy.
Koncom 16. storočia bol Hrabkov veľkou dedinou s temer výlučne poddanským obyvateľstvom.
1. 1330 Crapcko, Crapse, Harapko, Hrabka, 1334 Harapko, Harapkou, 1427 Hrabkow; maď. Hrabkó, Harapkó; hrabkovský; Hrabkovčan, -ka
2. Župa Šarišská; okres Prešov, kraj Prešov do 1960; okres Prešov, kraj Východoslovenský
3. Počet obyvateľov: 1869-726, 1880-688, 1890-631, 1900-591, 1910-565, 1921-533, 1930-574, 1940-685, 1948-723, 1961-824, 1970-913.
4. Rozloha: 1668 ha
Obec založili na zákupnom práve v chotári Krížovian koncom 13. storočia. Spomína sa 1330. Patrila Perényiovcom. R. 1334 postavili v obci kláštor augustiniánov. R. 1427 mala 42 port. Zemepáni sa striedali. R. 1787 mala obec 65 domov a 547 obyvateľov. Početných želiarov, 1828 73 domov a 542 obyvateľov. Zaoberali sa pálením vápna a uhlia. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch Prešova, Košíc a Krompách.
100 rokov hasičstva v Hrabkove
Prvá písomná zmienka o založení DHZ v Hrabkove sa nachádza v miestnej kronike, kde je zapísaný rok 1905. Z nej sú vybrané aj tieto slová. Prvým veliteľom bol p. Jozef Edelman, krátky čas p. František Petko a od neho prevzal funkciu veliteľa p. Gejza Wilhelm, ktorý sa neskôr stal obvodným dozorcom. V tomto období zažili členovia DHZ mnoho trápenia a núdze, čo vždy svojou chrabrosťou, trpezlivosťou a obetovaním odstránili.
Hasičský zbor mal v začiatkoch iba 1 ručnú striekačku a nič iného. Platili sa dobrovoľné členské príspevky, usporiadali sa divadelné hry a tanečné zábavy. Z týchto malých ziskov si zbor zadovážil sám rovnošaty, výstroj hasičskú zástavu. V roku 1931 zavítala radosť do sŕdc všetkých členov, keď prišla správa o udelení podpory od slávneho Krajinského úradu v sume 15.000 Kč, za čo bola objednaná a zakúpená motorová striekačka. Dňa 5. októbra 1931 bola usporiadaná 25- ročná jubilejná slávnosť a posviacka motorovej striekačky.
V povojnových rokoch až po súčasnosť sú členovia DHZ pokračovateľmi svojich predchodcov, dosahovali a aj dosahujú veľmi dobré výsledky. Ich vitríny zdobia krásne poháre a ocenenia z rôznych súťaží z domova aj zo zahraničia. Jedným z najväčších úspechov je 1. a 2. miesto na európskej súťaži v dolnom Rakúsku, kde sa zišlo 1090 družstiev hasičov z deviatich štátov. Našu obec reprezentovalo družstvo v zložení: Imrich Fotta, Anton Fotta, Alojz Broda, Alojz Hadbavý, Anton Straka, Valent Jenča, Jozef Čech, Milan Haľko, Štefan Hovančák, Imrich Hadbavý.
Pre úplnosť uvádzame mená veliteľov a predsedov hasičského zboru od jeho založenia až po súčasnosť:
Velitelia: Jozef Edelman, František Petko, Gejza Wilhelm. Filip Petko, František Rodák, Milan Haľko, Imrich Fotta.
Predsedovia: Ján Stahovec, Ján Juričko, František Rodák, Róbert Lipták, Štefan Fotta, Ján Homza, Ján Čech, Anton Straka, Jozef Broda, Jozef Haľko,Ján Pošivák, Jaroslav Marušák,Ing.Fotta Juraj.
Z histórie Základnej školy v Hrabkove
Na úvodnej strane zachovanej kroniky školy je uvedené:
Tu kroniku písať začal Gejza Wilhelm org. učiteľ, ktorý túto stanicu nastúpil 1-ho augusta r. 1922-ho. Obsah tej kroniky napísal dľa údajov občanskych, dľa samého dosvedčenia, ktoré dozvedel zo starých aktoch.
1. I. r. 1923 Gejza Wilhelm
org. učiteľ
Kronikár zaznamenal, že škola v Hrabkove bola založená pred rokom 1863. V zápisnici z roku 1863 boli zapísané občianske povinnosti a popis školskej budovy. Obec zriadila školu v drevenej budove. Vyučovacím jazykom bola slovenčina. Podľa záznamov v tomto období na škole vyučoval učiteľ Lukáč, ktorý plnil aj kantorské povinnosti.
V zápisoch je zaznamenaná bohatá a plodná práca učiteľov pôsobiacich na tunajšej škole.
Učitelia nielen vštepovali vedomosti žiakom, ale v nemalej miere prispievali k zvyšovaniu národného povedomia obyvateľov. Šírili osvetu medzi rodičmi a občanmi obce. Svojou občianskou angažovanosťou sa podieľali na bohatom spoločenskom a kultúrnom živote. Pripravovali besedy a odborné prednášky. Aktívne pôsobili v Dobrovoľnom hasičskom zbore.
So žiakmi a mládežou nacvičovali kultúrne programy, divadelné predstavenia a rôznymi aktivitami prispievali k zveľaďovaniu obce Hrabkov.
V roku 1934 sa vytvorili podmienky pre výstavbu novej školy s učiteľskými bytmi a to na mieste, kde sa nachádza v súčasnosti ZŠ s MŠ. Zameraním stavby a spracovaním projektu bol poverený Ing. arch. Patzelt z Prešova Školská stolica sa na svojej schôdzi dňa 4. mája 1934 uzniesla o započatí stavby. Nová budova školy bola daná do užívania 23. júna 1940. Vyučovalo sa v troch triedach.
K pôvodnej budove školy bol dostavaný dvojpodlažný pavilón v 60- tych rokoch 20.st. a v roku 1998 gymnastická rozcvičovňa.
Zriaďovateľom školy je od roku 2002 obec Hrabkov.
Škola aj v súčasnosti plní úlohy vo výchovno- vzdelávacom procese. Vytvára podmienky pre bohaté kultúrne a športové vyžitie žiakov, prácu krúžkov, zachovanie kultúrneho dedičstva a miestneho folklóru. Pokračuje v rozvoji bohatej tradície činnosti Dobrovoľného hasičského zboru s mladými hasičmi.
Správcovia školy a riaditelia školy
